Občas sa stane, že človek akoby spadne dolu a má seba ničivé myšlienky, ktoré ho ešte viac zdrcujú a nedovolia mu vidieť, že všetko je iba dočasné. Že nič nie je navždy. Ani obdobie, keď sa cítime úplne dolu nie je trvalý stav. To len nám sa zdá ako nekonečný kolotoč, z ktorého nevidíme ani kúsok svetla.
Či už Ťa trápi nejaká choroba alebo manžel, deti, práca, peniaze, vždy je to ničivý stav, ktorý ubližuje Tvojej duši.
Človek má tendenciu robiť paniku, stále byť v strehu a dávať pozor, aby mu nič neuniklo. Veď, čo ak náhodou pôjde príležitosť okolo mňa a ja budem nepripravená?
Odkedy chodím na jogovú meditáciu, vždy, keď mám chvíľu čas, hoci aj 5min, snažím sa ten čas dostať do stavu pokoja a vyprázdniť si hlavu od myšlienok. Pretože do toho prázdneho priestoru mi potom môžu prísť odpovede, ktoré čakám a nenachádzam. Kvôli môjmu neustálemu premýšlaniu, čo bude ďalej.
Niekto si v takejto situácii potrebuje rozbiť tanier, niekto sa ide opiť, niekto potrebuje vypadnúť zo stereotypu a vykecať sa priateľke, niekto sa vybúri v posilňovni a niekto sa vie zavrieť do izby a nájsť v hĺbke seba tú silu a vyzdvihnúť ju hore, aby znovu žiarila a presvietila celého človeka.
Aké je to ťažké nájsť v tejto situácii vnútornú silu, že?
Ako ťažko je presvedčiť seba samého, že celý problém je len v mojej hlave.
Ako ťažko je vyhodiť z hlavy tie mučivé myšlienky.
A, predsa to dokážeš. Viem to.
Pretože si silný už len tým, že si tu.